BLOG
Maľovanie čiernobielych fotografií je stará umelecká technika, ktorá sa už dnes, žiaľ, čoraz viac vytráca. V našich končinách ju udržuje pri živote žijúca, milovaná i nenávidená legenda – Jan Saudek. Od istého momentu som prišieľ na chuť jeho fotografiám a tejto technike. Nie je to žáner pre každého a treba k nemu istým spôsobom dozrieť. Som nadšený nie len z jeho životného príbehu, ale aj z originálnej obsahovej a farebnej jedinečnosti jeho snímkov.
Techniku kolorovania čiernobielych fotiek som musel vyskúšať. Keďže sa jedná o techniku populárnu najmä z minulého storočia, a dnes je takmer zabudnutá, materiálov a návodov dostupných na internete nie je mnoho. Netreba však za tým hľadať žiadnu vedu. Umenie nepotrebuje postup krok za krokom.
AKO ZAČAŤ?
Na toto naozaj nepotrebujete žiadnu špeciálnu prípravu. Je nutné vedieť vyvolávať fotografie v tmavej komore a zaobstarať si potrebné nástroje a spotrebný materiál. Ak s vyvolávaním fotografií nemáte skúsenosti, doporučujem si to minimálne vyskúšať. Je to magická činnosť. K maľovaniu fotografií sa nedostanete bez toho, aby ste si fotografiu najprv vyvolali. Nie každý má na to vybavenie, podmienky a čas, ale ak ste z prostredia fotografov, určite sa niekto nájde s vybavením a znalosťami z tmavej komory.
ČO BUDEME POTREBOVAŤ?
- Anilínové vodové farby,
- barytový fotopapier,
- umelecké potreby,
- papierovú lepiacu pásku,
- rezačku.
ANILÍNOVÉ VODOVÉ FARBY – sú už ťažšie dostupnejšie, ale stále ich vyrába napr. známa česká spločnosť KOH-I-NOOR HARDTMUTH. Anilinky majú lepšiu farebnú stálosť a sýtosť ako vodovky a preto neodporúčam používať bežné vodové farby.
BARYTOVÝ FOTOPAPIER – je špeciálny papier na barytovej podložke s vysokou vyvolávaciou pružnosťou a stálosťou. Tento typ fotopapiera práve zaručuje vynikajúcu priepustnosť farieb. Iný typ papiera by nedokázal absorbovať, prípadne udržať nasiakavosť farieb. Na začiatok je vhodné siahnuť po lacnejšej verzii ako napr. FOMABROM od českého výrobcu FOMA BOHEMIA. V ponuke majú matný a lesklý povrch, v normálnej (N) aj tvrdej gradiácii (C).
UMELECKÉ POTREBY – umeleckých inštrumentov jestvuje nespočetné množstvo. Medzi najpoužívanejšie patria štetce, špachtličky, valčeky, rozprašovače či pipety rôznych druhov a veľkostí. Na nanášanie farieb pri kolorovaní sú vhodné a užitočné aj tampóniky, vreckovky, špongie či vatičky.
PAPIEROVÁ LEPIACA PÁSKA – toto je dôležitá pomôcka pri kolorovaní. Pri maľovaní fotografií sa barytový papier zvlní a preto ho treba dôsledne ukotviť k pevnému a rovnému povrchu.
REZAČKA – alebo rezací nôž nám umožní čistými a rovnými rezmi oddeliť finálnu fotografiu od okrajov lepiacej pásky.
AKO POSTUPOVAŤ?
Vyvolanú čiernobielu fotografiu na barytovom papieri si dôkladne prilepíme papierovou páskou na čistý a rovný povrch. Ideálny povrch je sklenená tabuľa. Na skle, ktoré nám vytvára dokonale rovnú plochu, páska dostatočne dobre drží. Sklo sa na záver omnoho lepšie čistí ako iné podklady a je opakovane použiteľné. Polypropylénová lepiaca páska nie je vhodná, pretože pri nanášaní farieb papier zvlhne a silou vlnenia sa od pásky môže ľahšie odlepiť.
Keď už máme fotografiu dôsledne prilepenú k rovnému podkladu, zľahka handričkou prečistíme fotografiu a začneme tvoriť podľa svojej fantázie. Anilínové vodové farby sa ľahko nanášajú a rozotierajú. Záleží od druhu alebo značky papiera, ale všeobecne platí, že barytový papier dokáže rýchlo pohltiť farbu. Preto, ak maľujete detaily, napr. tvár, tak si dajte pozor na kvapôčky, ku ktorým veľmi jednoducho dôjde a dokážu prekaziť vašu snahu.
Farba sa nanáša najčastejšie jemným štetcom, ale často sa pri kolorovaní využívajú aj tampóny, vatičky alebo kuchynská špongia. Pri abstraktnom maľovaní je dobré použiť pipetu na fľaky a kvapkanice alebo rozprašovač.
Ak sa pri farbení papier moc zvlnil, a vlny vám zabraňujú pri ďalších krokoch, tak nechajte papier prirodzene preschnúť, narovnať a až potom pokračujte. Kolorovanie vyžaduje čas, pokoj, trpezlivosť a pevnú ruku.
Na papier netlačte silou a nerobte silné a opakované ťahy napr. vatičkou na jednom mieste. Mohli by ste poškodiť alebo ťahmi spôsobiť vyblednutie pôvodnej kresby fotografie.
Ak už máte finálny výsledok, vymaľovanú fotografiu, nechajte fotografiu prirodzene preschnúť. Nenáhlite proces schnutia na priamom slnku, fénom ani vyhrievaním na radiátore. Výsledkom dodržiavania krokov a prirodzeného schnutia bude rovná fotografia.
Posledným krokom bude orezanie prebytočnej pásky z okrajov fotografie. Vždy si preto ešte na samotnom začiatku premyslite výsledný formát fotografie. Kvôli uchyteniu pásky vám z formátu ubudne približne jeden až dva centimetre z každej strany fotografie. Aby ste predošli poškodeniu vrchnej vrstvy fotografie, nesnažte sa strhávať lepiacu pásku. S najväčšou pravdepodobnosťou sa vám to nepodarí bez poškodenia papiera.
Teraz sa môžete tešiť zo svojej prvej maľovanej fotografie. Približne takýmto spôsobom to robím aj ja. Či je to správny spôsob alebo nie, neviem. Mne to takto funguje a pri každom kolorovaní a maľovaní sa snažím urobiť niečo inak, experimentovať a nachádzať novotiny. Skúste to aj vy a ak prídete na niečo iné, budem rád ak sa so mnou podelíte.
Môže sa stať, že vám to na prvýkrát nevyjde podľa prestáv, ako to nevyšlo podľa predstáv ani mne. Nad tým sa netrápte a užite si to. Vrátili ste sa späť v čase a to je krásne.